Habsburgovci a zlatý vek baníctva

Produkčný projekt nového dokumentárneho filmu zo série "Cesty medi 2"

Hlavným cieľom filmového projektu je predstaviť historický príbeh výroby medi, ktorá výrazne ovplyvnila hospodársky a politický vývoj nielen na Slovensku a v Európe, ale stala sa aj predmetom globálneho obchodu v 18. storočí. Formou populárno-vedeckého spracovania sa pokúsime priblížiť túto problematiku na základe výsledkov vedeckej práce špičkového medzinárodného tímu.

Prínosom projektu je spropagovanie slovenských banských regiónov a predstavenie s nimi súvisiacich významných európskych hospodárskych, obchodných a politických centier. Ďalším prínosom je popularizácia práce slovenských vedeckých a múzejných inštitúcií, ako aj ocenenie práce občianskych aktivistov a záujmových organizácií pri napomáhaní uchovania kultúrneho dedičstva.

Cieľom filmu je osloviť široké publikum populárnou vedeckou formou: v televízii, na filmových festivaloch a verejných filmových projekciách s prednáškami.

Na projekte bude spolupracovať špičkový medzinárodný vedecký tím historikov, archeológov, etnológov, expertov na baníctvo a metalurgiu, ako aj expertov z oblasti dejín finančníctva a vojenstva.

Slovenské banské múzeum v Banskej Štiavnici, Slovenský banský archív v Banskej Štiavnici, Múzeum mincí a medailí v Kremnici, Spišský archív v Levoči, Banícky spolok Spiš, Banský skanzen v Hnilčíku, Banícke múzeum v Gelnici, Banský skanzen bane Starovšechsvätých v Hodruši-Hámroch, Múzeum medi v Španej Doline, Banský skanzen v Ľubietovej a ďalší.

V minulom období sme zrealizovali produkciu viacdielnych historických dokumentárnych filmov Doba bronzová a Cesty medi. Filmy sa premietali v televíziách, na filmových festivaloch a odborných seminároch, napríklad v USA, Grécku, Taliansku, Nemecku, Španielsku, Srbsku, Rakúsku. Nový projekt dokumentárneho filmu Cesty medi 2 je priamym pokračovaním dokumentárneho filmu Cesty medi, ktorý predstavil unikátny príbeh histórie baníctva a metalurgie medi, ako aj obchodu s meďou v procese proto-globalizácie na prelome 15. a 16. storočí. Príbeh začínal na pobreží Namíbie, kde objavili pri ťažbe diamantov unikátny nalez päťsto rokov starého vraku portugalskej lode. Popri zlatých minciach a iných cennostiach tu našli aj obrovské množstvo medi.

Nový projekt dokumentárneho filmu „Cesty medi 2“ zachytáva ďalší príbeh, ktorý je silne previazaný s vládou Habsburgovcov. Baníctvo sa stalo dôležitou kapitolou štátnych financií monarchie a meď zohrala jednu z kľúčových úloh. Táto skutočnosť podnietila nebývalý rozvoj baníctva s prívlastkom zlatý vek baníctva medi na území dnešného Slovenska.

Po odchode Fuggerovcov zo slovenských banských revírov sa skončilo jedno veľmi významné obdobie medenorudného baníctva na území dnešného Slovenska. Po stiahnutí sa Fuggerovcov z banského podnikania v stredovýchodnej Európe začala nová etapa histórie medenorudného baníctva, v ktorom sa čoraz viac presadzovali záujmy protomoderného štátu. Systematickým zavádzaním štátneho monopolu na meď v priebehu 17. storočia začala nová éra.

Až po porážke Osmanskej ríše v bitke pri Viedni sa podarilo v plnej miere presadiť zavedenie štátneho monopolu na meď. Maximiliánov banský poriadok právne kodifikoval dominanciu štátnej banskej správy v celom Uhorsku. Myšlienky prvých merkantilistov a kameralistov v 17. storočí ovplyvňovali úsilie o vytváranie moderného štátu a najmä štátneho hospodárstva. Všetky tieto trendy spolu s rozvojom vedy a naliehavými potrebami financovania vojnových konfliktov vytvorili vhodné podmienky pre rozvoj medenorudného baníctva.

Integrácia výroby medi do systému štátnych financií monarchie mala dodnes nepoznané kultúrne, sociálne i výrobno-technologické konzekvencie. Práve obdobie dominancie štátu v banskej a hutnej výrobe 18. storočia totiž predstavuje najvýznamnejšie obdobie v histórii ťažby a výroby medi na území dnešného Slovenska.

Najvýznamnejším producentom medi v habsburskej monarchii sa v priebehu 18. storočia stala spišsko-gemerská banská oblasť, kde sa vyrobilo nemalé percento vtedajšej svetovej produkcie medi. K rozvoju výroby medi došlo i v Banáte, kde habsburská správa musela po vyčerpávajúcich vojnách s Osmanskou ríšou úplne obnoviť tamojšie baníctvo a hutníctvo.

Produkcia medi v oblasti Banskej Bystrice a Tirolska stagnovala a v 18. storočí sa postupne znižovala. Štát vykupoval meď od súkromných ťažiarov za dohodnuté ceny. Výnosy z predaja medi sa stali jedným z najdôležitejších finančných zdrojov pre habsburskú monarchiu. Monarchia neustále a systematicky hľadala možnosti zvyšovania produkcie medi formou organizačných i technologických opatrení, ako napr. zavádzaním inovácií do procesov zhutňovania medi.

Štát predával meď na svetových trhoch, čo bolo úlohou najprv tzv. administrátorov pre meď pri Dvorskej komore vo Viedni a neskôr úlohou ďalších centrálnych úradov vo Viedni. Takto sa získavali dôležité pôžičky na financovanie vojenských operácií štátu. Pôžičky získavali od rôznych európskych bankových domov, najmä v Amsterdame, Hamburgu, Londýne, či vo Frankfurte nad Mohanom.

Ako garancia splácania týchto pôžičiek slúžila práve produkcia medi v habsburskej monarchii. Uhorská meď sa vyvážala aj priamo do Londýna vo forme medených plechov a predávala sa britskej Východoindickej spoločnosti, ktorá ju exportovala na ázijské trhy.

Hlavným obchodným prístavom habsburskej monarchie sa stal Terst, ktorý týmto nadobudol na mimoriadnom význame. Vo filme vysvetlíme, aké ďalekosiahle dôsledky mali uvedené ekonomicko-spoločenské procesy nielen na území Slovenska, ale aj v širšom európskom priestore.

Systematická podpora baníctva habsburskou monarchiou viedla k jeho výraznej konjunktúre. Banské mestá na území súčasného Slovenska sa stali centrom využívania najmodernejších banských a hutníckych technológií a vedeckých poznatkov, a tým aj predmetom záujmu vtedajšej európskej odbornej verejnosti.

Predpokladom využívania takejto vyspelej techniky a zavádzania inovácií sa stali vysokokvalifikovaní experti, ich systematické vzdelávanie a výchova. Zdrojom vedeckého poznania o baníctve a hutníctve sa stalo systematické dokumentovanie technologických procesov a experimentov, vzájomné zdieľanie vedomostí migráciou odborníkov a montanistické cesty a diela ako prostriedok cirkulácie poznania.

Všetky tieto aspekty neskôr vytvorili veľmi dobré podmienky pre vznik a rozvoj banského školstva. V dôsledku toho sa v centre habsburského baníctva mohlo etablovať vzdelávanie v podobe prvej Banskej akadémie na svete. Vo filme preto objasníme, ako sa banská a hutná výroba v 18. storočí podieľala na prvotnom formovaní prírodných a technických vied a vysokoškolského vzdelávania v týchto oblastiach.

Realizované s finančnou podporou Košického samosprávneho kraja

Projekt ďalej podporili

Ulrike Huber, Werner Schönfeldinger, Boris Fugger, Slovenská republika (odmena za očkovanie C-19)